Terchovský klobúk

Terchovský klobúk so zdvihnutou sterchou

Zakúpením <b>jedného</b> kusu tohto produktu môžete získať <b>vernostnú odmenu</b> vo výške: 3 bodov. Obsah košíka má hodnotu 3 bodov . Do troch mesiacov od kladného uzavretia objednávky ich môžete použiť v ďalšom nákupe na zľavu v hodnote 0,45 €.


33,90 €

Dostupné


2 až 5 dní

 
 

Terchovský klobúk so zdvihnutou strechou je vyrobený z plsti . Okraj klobúka má čiernu lemovku.

Materiál klobúka sa vyznačuje vyššou tuhosťou. Drží svoj tvar aj za mokrého počasia. Klobúk nemá žiadne ďalšie zdobenie.

Klobúky dnes

Samotný tvar a forma klobúka boli často módnou záležitosťou.Klobúk v priebehu storočí Patrili sem obrovské čepce plné čipiek a volánov, ale aj klobúky ozdobené kvetinami, ovocím, napodobeninami vtákov či chrobáčikov, mašľami, perím, kožušinou, korálikov. Klobúk bol v tej dobe popravde najdôležitejšou súčasťou celej módnej kreácie. Na tvar vrchnej časti klobúka (dienko, gápka) i striešky (grisa, krisa, grepel, okrídlí, partica, skšala, strížka), ktorá ho dookola lemuje, ako aj na doplnky mali vplyv politické, vojenské i kultúrno-hospodárske skutočnosti života jedincov, regiónov i celej krajiny. Časom tvar aj doplnky prerástli v lokalitách, ale aj v celých regiónoch do etnokultúrneho i sociálneho znaku. V tomto mechanizme nachádzame jednak manifestačný znak zo strany jeho nositeľa, ako aj normálny postup stereotypizácie bežný v iných častiach kultúry, a to tak, že sa stal obľúbeným v určitej vrstve, v lokalite alebo v celom regióne a následne sa vnímal ako znak. Klobúkom sa jeho nositeľ prezentoval okoliu a okolie ho podľa klobúka vedelo zaradiť do dediny, župy, ale i profesijne, vekovo a neraz aj konfesionálne. Časom sa na malé rozdiely zabudlo a dnes sa už ku kroju nosí takmer jednotný klobúk, uznávaný pre daný región, no najmä taký, aký sa dá zohnať, pretože výroba pôvodných tvarov, predovšetkým po prvej svetovej vojne zanikla.

ľudový klobúk – pokrývka hlavy

. Má pevný a mäkký tvar. Skladá sa z dvoch častí – z hlavy a zo strechy. V stredoveku nosili dámy klobúky špicaté, prekryté závojom, potom sa tento módny doplnok zmenšoval. Tým ale nakoniec odzvonilo, a tak klobúky mohli opäť naberať na rozmeroch i váhe. V devätnástom storočí sa totiž začali nosiť opäť klobúky nielen veľké, ale tiež bohato zdobené. Vyrába sa z rozličných materiálov, napríklad zo slamy, z kože, plste, látky. Nosí sa na najrôznejšie príležitosti. V dvadsiatom storočí prezdobenosť vystriedala povojnová triezvosť a veľké klobúky sa zmenili na malé, s celkom malými strieškami alebo úplne bez nich. Na ďalšie desaťročie sa hlavným znakom klobúkov stala elegancia. Veľké či malé klobúky dodávali vždy majiteľke charizmu, prípadne i trochu tajomna, zakaždým však bola nositeľka dámou bez ohľadu na to, z akých kruhov pochádzala... šíračník, -a, mn. č. -ci muž. r. nár. remeselník robiaci klobúky al. obchodník s klobúkmi, klobučník: Širačník postavil do výkladu tri dámske klobúky. (Zgur.); širačníčka, -y, -čok žen. r. Ikonografické dokumenty o nosení klobúkov na území Slovenska máme už zo 14. storočia na oltárnych tabuľových maľbách a podľa niektorých historikov sa nosenie klobúkov u nás viaže na príchod nemeckých kolonistov, lebo práve z územia dnešného Nemecka sú ešte staršie ikonografické doklady o jeho nosení. V 16. storočí už bolo na Slovensku 9 klobučníckych cechov (Levoča 1501, Banská Štiavnica 1530, Trenčín, Krupina 1567, Trnava 1572, Bardejov, Bratislava 1575, Prešov 1593, Banská Bystrica 1594). Klobučníci však pracovali v týchto aj v iných centrách skôr, ale do cechu boli združení s inými remeselnými špecializáciami. Existencia samostatných cechov svedčí aj o početnosti majstrov a dielní. Počas storočí sa menilo množstvo dielní a výška produkcie klobúkov. Ešte roku 1890 bolo v slovenských župách Uhorska 459 klobučníckych dielní. širák, -a muž. r. klobúk (obyč. mužský): Na hlave mal širák s vysokou obvinkou. (Fig.) Gizela zhodila čepiec a širák si založila. (Laz.) Nadvihol širák a podišiel [k pandúrovi]. (Hor.) Dnes obvyklá plsť sa spočiatku používala len pre východniarske a liptovské klobúky pánske, pre dámske folklórne klobúky ju modisti a modistky začali používať až v devätnástom storočí, a to na výrobu klobúkov takzvaných čistých tvarov, teda akýchsi polotovarov pre následné zdobenie. Klobúky veľké, malé, plstené, slamené, vlnené Klobúk (širák, kalap, kapeľuch, krisak) bol neodmysliteľným atribútom odevu každého muža v ľudovej kultúre Slovenska, ale i okolitých krajín. Zdanlivo rovnaká pokrývka hlavy, vyrobená zo splstenej vlny, okrem praktických funkcií vyjadrovala viacero skutočností o jej nositeľovi. Podtatranská časť Oravy Goralský klobúk, ktorý bol vyrobený z hrubšej plsti farbenej na čierno, mal striešku ohnutú smerom nadol a po okraji obšitú tmavofialovou lesklou páskou. Jeho ozdobou, na rozdiel od ostatných oravských klobúkov, bol v dolnej časti dienka našitý červený kožený pásik s drobnými bielymi morskými mušličkami, našitými nahusto vedľa seba červeným pamukom. Klobúky slobodných mládencov zdobilo dlhé orlie pero s páperím z bielych moriakov a veľkou morskou mušľou. Pre mládencov nebolo ľahké zaobstarať si takéto pero na svoj klobúk, a preto sa ho snažili získať kúpou od mladého ženáča. Ešte ťažšie bolo zadovážiť si morskú mušľu, lebo tú si ženatí muži aj po sobáši zvykli ponechať na svojom klobúku. Počas zimného obdobia boli aj v tejto oblasti obľúbené kožené čiapky baranice, aké sa nosili aj v beskydskej oblasti. Klobúk mal počas svojej histórie rozličné tvary, veľkosť a výzdobu. Okrem módy vplývali na jeho tvar aj rôzne vrchnostenské zákazy a príkazy. Jedným z nich bolo po revolúcii roku 1848 policajné nariadenie, podľa ktorého nesmela šírka strechy klobúka presahovať šírku dlane dospelého muža. Dovtedy na Slovensku dosť rozšírený klobúk so širokou strechou, presahujúcou plecia nositeľa, v priebehu druhej polovice 19. storočia zanikol a bol nahradený pestrou zmesou tvarov podľa regiónov a stredísk výroby. A nie je to až taká vzdialená história. Napríklad malé detvianske klobúčiky sa objavili veľmi neskoro – začiatkom 20. storočia. V regiónoch však získali svoje tvary, ktoré sa často odlišovali len vo výške zahnutia striešky, v olemovaní okraja stuhou, vo farbe a kvalite stuhy, v šírke striešky, klobúky gazdov, mládencov, kupcov, furmanov, čomu zodpovedali aj ich názvy. Muži nosili v lete na hlave čierny plstený klobúk (kapelus) so širokou strieškou, zdvihnutou na úroveň dienka. Od počiatku boli ľudové klobúky z pevnej tkaniny, neskôr z plsti a zo slamy. Slamený ľudový klobúk však dlho nosili len dedinčania. Aristokratické folklórne slamené klobúky boli však z luxusnej talianskej slamy. Klobúk tvoril pokrývku hláv nielen "pomazaných" odnepamäti, a to ako u mužov, tak u žien. V zime im hlavu chránila okrúhla kožušinová čiapka baranica (cópka). Výložka na nej, v šírke približne 7 cm, mala našitú barančinu. V prednej časti čiapky výložka nebola a kožušina bola našitá na jej dienku. Za nepriaznivého počasia si muži prehodili baranicu prednou časťou dozadu, aby im chránila čelo a uši pred zimou. Dôležitou súčasťou na cestách s povozom i pri práci v lese v zimnom období boli rukavice palčiaky, upletené z ovčej vlny. Našťastie, aj dnes sa nájdu špecializovaní výrobcovia, ktorí vyrobia klobúk podľa požiadavky. ľudové klobúky, to všetko boli bežnou súčasťou ženskej garderóby. Posledne menované folklórne klobúky patrili výhradne do šatníka dám. Slamený ľudový klobúk pre dedinčanky Na druhej starne poznatky o špecifikách, ktoré daný typ klobúka v istej lokalite prestavoval, už nie sú také silné a presvedčivé, aby mali vplyv na výber klobúka, jeho tvaru, veľkosti, výzdoby a výzdobných doplnkov.

Parametre produktu

Základný materiálplsť

Vaše hodnotenia produktu

Tento produkt ešte nebol hodnotený.

Napísať recenziu

Terchovský klobúk

Terchovský klobúk

Terchovský klobúk so zdvihnutou sterchou

V tejto kategórii sú ďalšie produkty :::::::: 7 ks :::::::::

Zákazníci, ktorí kúpili tento produkt, kúpili tiež:

Slovenský kroj Nano výrobky Nano IsoKor Akrylátové vane