Šesťdierková píšťalka Jánošík

šesťdierka, šesťdierková píšťala

Hra
Na píšťalách hrávali v minulosti najmä bačovia a pastieri pri pasení. Pri hre na šesťdierkovej píšťale sa používa vidlicová hmatová technika, ktorá umožňuje chromatickú zmenu 3., 6. a 7. stupňa. V hracej technike sa uplatňuje oveľa viac prvkov hmatových a menej prefukovania do vyšších harmonických tónov. „Trojčenie“, (hracia technika známa na Podpoľaní) sa v Terchovej nevyskytuje. Repertoár sa viaže k pastierskej tradícii a v rámci nej mal tento nástroj rôznu funkciu.

Interpreti
V Terchovej medzi najznámejších interpretov na pastiersku šesťdierkovú píšťalu patria hráči z pôvodne bačovského rodu Patrnčiakovcov. Z nich vynikli najmä Vincent (1922), Rudolf (1959) a Ján (1976). Vincent okrem pastierskeho remesla vykonával aj funkciu organistu v miestnom kostole, ktorú zastával na základe svojho výborného speváckeho prejavu.

najväčšia skupina ľudových hudobných nástrojov. Obsahuje viac ako sto píšťal rôznej konštrukcie:

a) otvorené pozdĺžne píšťaly bez hrany, na ktoré sa fúka len na otvorený okraj píšťalovej trubice (ako lupštik, kovová píšťalová trubica, hvizdky);

b) priečne píšťaly, ktoré majú na vrchnej časti okrúhly otvor s hranou, na ktorú sa bezprostredne fúka. Poznáme ich z Podpoľania a Gemera ako šesťdierkové priečne píšťaly;

c) otvorené pozdĺžne píšťaly bez klátika a s oblôčkom, na hranu ktorého sa vedie vzduch. Sú to malé, krátke kostené píšťalky a vábce, kosáčik v bezdierkovom a šesťdierkovom variante;

d) píšťaly s kolíkom a otvoreným koncom, ku ktorým patria jednoduché vŕbové píšťalky v krátkom a dlhom variante;

e) pastierske píšťaly s kolíkom, oblôčkom, bez hmatových otvorov a s otvoreným koncom. K nim patrí sústružená goralská píšťala, koncovka, rífová kónická píšťala prevažne s predĺženým kolíkom, liesková píšťala a ďalšie varianty;

pastierska šesťdierková píšťalka

Charakteristika
Je to aerofonický hudobný hranový nástroj s priústnym kolíkom, vzduchovou štrbinou a šiestimi hmatovými otvormi. Na jej výrobu sa najčastejšie používa drevo bazy čiernej, zriedkavejšie jaseň, javor alebo šíp. Dĺžka a svetlosť píšťalovej trubice, prípadne zariadení, ktoré slúžia k zmene tónu (hmatové otvory alebo spodný otvor trubice) sa volí podľa požadovanej veľkosti, alebo ladenia nástroja.

f) otvorené kostené píšťaly s kolíkom, hranou a hmatovými otvormi, akými sú handrárske píšťaly;

g) hranové píšťaly s tromi hmatovými otvormi, akými sú vŕtané a štiepené drevené píšťaly a kovové píšťaly najmä z Považia, ďalej najväčšia trojdierková píšťala – fujara (podpolianske 3+0, alebo 2+1 priechodská), a jarmočné píšťaly (3 – 4 dierkové) zo severovýchodného Slovenska;

h) skupina píšťal so 6 hmatovými otvormi je najrozšírenejšia, tvoria ju typy podpolianskej pastierskej píšťaly a jarmočná píšťala z východného Slovenska

i) osobitnú skupinu tvoria píšťaly-palice, ktoré majú prevŕtanú palicu upravenú na 6 dierkovú pastiersku píšťalu (najmä na Podpoľaní a v Gemeri);

j) 7 – 8 dierkové štiepané píšťaly omotané čerešňovou alebo brezovou kôrou (stredné Považie);

k) vŕbové píšťaly v podobe bezdierkových, ale s kolíkom uzatvoreným spodným koncom píšťalovej trubice (na celom Slovensku). Konštrukčne k nim patria píšťaly v parohu, cukríkové píšťalky, ale poznáme ich v jedno- a viacdierkovom variante ako vartášske, hasičské alebo kostené vábničky;

l) nádobové píšťaly, akými sú okaríny;

m) pastierske dvojky ako kombinácia bezdierkovej a šesťdierkovej píšťaly;

n) unikátnou skupinou sú dvoj- a trojfujary (Gemer, Podpoľanie, Novohrad).